Priebeh spoločnej poľovačky na diviaky - zvyky a tradície
Posledné dva mesiace v roku sa nesú v znamení spoločných poľovačiek na diviaky. Ich priebeh - od nástupu až po skončenie - iste poznajú všetci poľovníci, ale väčšine nepoľovníckej verejnosti ostáva záhadou. Preto je potrebné verejnosť oboznámiť s tým, že spoločná poľovačka na diviaky, ale aj na malú zver, nie je len o love, predovšetkým je to spoločenská udalosť plná tradícií a zvykov, ktoré musí dodržiavať každý účastník poľovačky. Tieto zvyky a tradície sú postavené na úcte k zveri - či už k živej alebo ulovenej - rešpektovaní a úcte k ostatným účastníkom poľovačky a predovšetkým na dodržiavaní bezpečnosti počas lovu.
Na spoločnej poľovačke sa zúčastní len pozvaný poľovník. Je neprípustné prísť s ďalším, nepozvaným hosťom. Dôležité je prísť na určené miesto v čas, najlepšie s časovou rezervou. Pre prichádzajúcich je samozrejmosťou pozdraviť všetkých prítomných podaním ruky, a pokiaľ sa s niekým nepoznajú (hostia), predstaviť sa. Vedúci poľovačky alebo ním poverená osoba zapíše všetkých hostí, domácich poľovníkov a tiež honcov do prezenčnej listiny. Zapíše a skontroluje číslo poľovného lístka, zbrojného preukazu a kaliber zbrane.
Na pokyn vedúceho poľovačky zatrúbi lesničiar na lesnici signál "Pozor", ktorý pripomenie prítomným, že sa majú zoradiť na slávnostný nástup. Poľovníci nastupujú do jedného alebo viacerých radov podľa ich počtu a priestoru. Nastupuje sa s puškou na ľavom pleci a s klobúkom na hlave. Oproti strelcom sa zoradia honci a psovodi. Z ľavej strany strelcov sa postavia predseda, hospodár, a ak nie je sám vedúci poľovačky, potom ten, kto je touto úlohou poverený. Oproti nim zaujmú miesto lesničiari, čím sa vytvorí uzavretý obdĺžnik. Po tomto rozmiestnení sa ozve signál "Uvítanie", počas ktorého odložia prítomní pokrývky hlavy. Keď doznie signál, predseda PZ privíta prítomných a po ňom sa ujme slova poľovnícky hospodár, aby oboznámil s priebehom spoločnej poľovačky: čo možno loviť, koľko bude pohonov, kedy budú prestávky. Súčasne predstaví vedúcich strelcov, zavádzajúcich strelcov na stanovištia a honcov. Po príhovoroch zaznie signál "Slávnostné lesnice", ktorým sa nástup končí.
Počas samotného lovu treba dodržiavať niekoľko pravidiel. Každý psovod a honec musí mať počas pohonu oblečenú reflexnú vestu a strelci musia mať na sebe reflexné prvky - reflexnú pásku na klobúku, reflexnú čiapku, alebo inú viditeľnú časť oblečenia, prípadne vestu. Od začiatku až do konca poľovačky je potrebné zaobchádzať so zbraňou opatrne. Zlamovacie pušky musia byť zlomené a guľovnice musia mať nábojovú komoru otvorenú. Nabíjať zbraň možno až na stanovišti a vybíjať hneď po skončení pohonu. Samozrejmosťou je, že pred ani počas poľovačky sa nesmú požívať alkoholické nápoje.
Pri spoločnej poľovačke na diviaky vedúci strelcov ukáže po príchode na určené stanovište poľovníkovi smer pohonu a bezpečné a dovolené smery strelby. Strelec sa poďakuje a rozchádzajú sa pozdravom "Lovu zdar !". V záujme bezpečnosti je dobré, keď sa poľovníci na susediacich stanovištiach kontaktujú aspoň zamávaním klobúka, aby o sebe navzájom vedeli. Platí zásada, že stanovište neopúšťame ani po ulovení zveri a to ani vtedy, ak sme ju zasiahli a zver uniká. S odchodom treba počkať do konca pohonu. Po skončení pohonu vedúci strelcov, alebo ním poverený strelec zvyčajne "zbiera" strelcov zo stanovíšť. Jemu je potrebné ukázať, kde sa nachádza zasiahnutá zver, prípadne ak zasiahnutá zver unikla, ukázať mu smer úniku a označiť ho pre tých, ktorí ju idú dohľadať. Ak na tú istú zver strieľalo viac strelcov, platí pravidlo "prvá guľa - posledný brok", no len ak bol zásah guľou smrteľný, alebo ak by bola zver zhasla aj bez ďaľšieho zásahu. Strieľať na smrteľne zasiahnutú zver je v rozpore s poľovníckou etikou. V sporných prípadoch o tom, kto ulovil zver, rozhoduje vedúci poľovačky.
Poľovačka sa končí výradom. Ulovená zver sa ukladá na výradisko. Zver musí byť ošetrená - vyvrhnutá. Výradisko je plocha obložená vetvičkami z ihličnatých stromov a s otvorom na strane, kde budú stáť strelci. V rohoch výradiska sa zapaľujú malé vatry. Ulovené diviaky sa ukladajú od najväčšieho po najmenší vždy na pravý bok a za nimi sa ukladá iná ulovená zver. Líšky sa ukladajú s chvostom zahnutým do pravého uhla k telu. Zver na výrade sa nemá prekračovať, ale obísť. Tak isto sa nemá prekračovať hranica výradiska, do výradiska možno vojsť len cez otvorený priechod. Na výrade sa strelci postavia pri hlavách ulovenej zveri s puškami a s klobúkmi v ruke. Honci, predseda a hospodár PZ, lesničiari sa postavia tak ako pri raňajšom nástupe. Nasleduje signál "Výrad". Všetci prítomní stoja s obnaženými hlavami. Po signáli nasleduje príhovor predsedu PZ, ktorý poďakuje lovcom i honcom za úspešný a bezpečný lov a pozve všetkých na "posledný pohon". Poľovný hospodár oznámi počty ulovenej zveri, zablahoželá úspešným lovcom a vyzve ich, aby vošli do výradiska a postavili sa k nimi ulovenému diviakovi. Ak strelec ulovil viac kusov posúva sa od najväčšieho k najmenšiemu. Strelec dostane od poľovného hospodára zálomok. Poľovník ktorý ulovil svojho prvého diviaka je pasovaný za lovca diviačej zveri. Po tomto sa predseda alebo vedúci poľovačky rozlúči pozdravom "Lovu zdar!" Prítomní odpovedajú "Zdar!" a zaznie signál "Lovu zdar!".
Po spoločnej poľovačke sa zvyčajne koná posedenie spojené s pohostením - posledný pohon. Priebeh pohostenia, na ktorom si možno aj pripiť (ale nie sa opiť) i jeho ukončenie má byť kultúrne. Nikdy by sa nemalo končiť ako bujará zábava, z ktorej prítomní odchádzajú opití a s hurhajom
Schéma nástupu na výrad pri spoločnej poľovačke na diviačiu zver.
Predseda PZ Poľovný hospodár Vedúci poľovačky
Strelci Lesničiari Psovodi Honci